Aktivity
Práce našich žiakov
,,Sloboda nesloboda"
Čo pre mňa znamená sloboda?
Slovo SLOBODA v sebe ukrýva hlboký význam, ktorý si často ani neuvedomujeme. Naozaj je v dnešnej dobe byť slobodným človekom úplne samozrejmé? Sloboda je synonymom k voľnosti, neviazanosti, nezávislosti, ba aj samostatnosti. Podľa môjho názoru každý vníma význam slobody po svojom.
Keď som sa pýtala ľudí vo svojom okolí, čo pre nich znamená sloboda, mala som možnosť uchopiť tento pojem z rôznych pohľadov. Niekto je presvedčený o tom, že byť slobodným človekom znamená, že si môžeme robiť, čo chceme. Ale je to naozaj tak? Ako by vyzeral náš svet, keby si každý môže robiť, čo chce, bez toho aby sa pridŕžal určitých morálnym či mravných zásad. Znamenala by takáto sloboda napríklad to, že si môže niekto privlastniť môj dom, len preto, že sa mu páči? Alebo dokonca môžeme zobrať druhému život z dôvodu, že nám je nesympatický alebo odmietol súhlasiť s mojím názorom?
Z nášho vnímania by vypadlo slovo demokracia a bolo by nahradené slovom anarchia, chaos, zmätok a rozpad ľudskej spoločnosti, čo si nepraje nikto z nás. Môj názor je taký, že sloboda by mala byť o ohľaduplnosti k druhým ľuďom a k sebe. Jedine človek, ktorý je úprimný k sebe, môže byť úprimný k druhým ľuďom, na čo pod vplyvom okolností zabúdame. Pre napredovanie každého človeka je potrebné neustále zlepšovanie sa, nemôžeme byť uzavretí v „bubline“, ktorá nás bude chrániť pred ostatnými a zároveň nám zabráni dosiahnuť stanovené ciele.
Je ťažko odpovedať jednoznačne na otázku, čo pre mňa znamená sloboda, čo je však isté, že sloboda neznamená svojvoľnosť robiť si, čo chcem. Ako tvrdí John Locke: „Moja sloboda sa končí tam, ako sa začína sloboda druhého“.
Karolína Bučeková 9.B
Sloboda
Pre niektorých ľudí sloboda znamená, že môžu robiť, čo chcú. Lenže to nie je pravda. Naša sloboda sa totiž končí tam, kde sa začína sloboda druhého človeka. Presne tak, ako povedal John Locke. V minulosti, aj keď to nebolo až tak dávno, ľudia nežili tak ako my teraz. Nemohli napríklad cestovať do zahraničia, pretože to bolo zakázané. Rovnako to bolo s počúvaním zahraničnej hudby. V dnešnej dobe to tak už nie je. Ľudia cestujú na dovolenky prevažne do zahraničia a aj hudbu si každý vyberá podľa svojho vkusu. Vtedy dokonca nemohli ani mladí ľudia študovať mimo Slovenska. A to je pre dnešnú dobu úplne normálna vec. Sloboda neznamená, že si každý môže robiť čo chce, pretože tak by to asi dlho nevydržalo. Sloboda znamená, že ľudia majú právo vyjadriť svoj názor, robiť veci a správať sa tak, ako im to príde vhodné, avšak len dovtedy, pokiaľ tým nezasahujú do slobody iného človeka. Ak toto porušia a zasahujú do slobody iného človeka, v tom prípade to už nie je sloboda ale obmedzovanie práv iných ľudí, a preto by mal každý robiť iba to, čo má a čo môže. Niektorí ľudia robia iba to, čo chcú a čo im vyhovuje a neuvedomujú si, že svojím konaním obmedzujú ľudí, pre ktorých už sloboda nie je to, čo by mala byť.
Ivana Šestáková 9.A
Sloboda
Keby sa opýtate na slobodu pred dvadsiatimi rokmi, určite by sme si predstavili komunizmus alebo totalitu. Uvedomujete si, ako veľmi sa zmenil náš názor na slobodu? Na svete je stále veľa vlád, ktoré majú snahu kontrolovať, čo ich občania hovoria a čítajú.
Život predtým bol oveľa ťažší a horší. Zabraňovali ľuďom v ich práve, slobodne vycestovať do zahraničia alebo vrátiť sa späť do svojej vlasti. Zároveň usmrcovali či zraňovali ľudí pri pokusoch o útek. Zneužívali občanov na výkon vojenskej služby na neobmedzenú dobu. Prepravovali a vraždili ľudí vo väzniciach a v dobe žalárovania používali metódy fyzického a psychického mučenia.
Tieto ťažké roky už našťastie skončili. Teraz je sloboda väčšia, ale má aj hranice. Tiež si nemôžeme robiť to, čo chceme. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého, keď to porušíme sú za to tresty, ale nie tak hrozné, ako za čias komunizmu. Môžeme byť radi, kde žijeme teraz, aj keď to nie je najlepšie, ale za to si môžeme sami.Y
Timea Táborská 9.A
Sloboda podľa mňa...
Slobodu môže každý z nás rozumieť inak, po svojom. Podľa môjho názoru znamená sloboda možnosť voľby.
Boh nám dal slobodnú vôľu, čiže vieme rozmýšľať a rozhodovať sa. Slobodnú vôľu má každý človek. Nikto nám ju nemôže vziať. Môže sa o to pokúsiť a nanucovať nám rôzne veci, ale nemôže nám zobrať vôľu, rozum. Aj pri najväčšom nátlaku sa môžem rozhodnúť, že budem odporovať.
Z morálneho hľadiska končí moja sloboda tam, kde začína sloboda ostatných. Lebo aj keď som slobodný, tak si nesmiem robiť, čo chcem, pretože môžem porušovať práva a slobody ostatných.
Filozoficky ale sloboda zahŕňa všetko, čo dokážem a môžem sa pre to rozhodnúť. Ak však na základe tohto niekomu ublížim, tak on je tiež slobodný a rozhodne sa, že sa bude brániť alebo mi to vráti, pokladám aj to za slobodu?
Zodpovednosť podľa mňa neodlúčiteľne patrí k slobode práve preto, lebo slobodný nie som len ja, ale tiež všetci ostatní.
Jediné, čo je s istotou v spojení s pojmom ´sloboda´ možné konštatovať, že sloboda znamená zároveň i zodpovednosť.
Timotej Vida, 9.A
Sloboda – nesloboda
Človek sa vo viacerých oblastiach života stretáva s pojmom sloboda. Často si ako mladý dospievajúci človek kladiem otázku, čo to vlastne znamená byť slobodný? Môžeme mať v skutočnosti vlastný názor? Je reálne sa rozhodovať slobodne alebo sme ovplyvňovaní ľuďmi a situáciami okolo nás?
Názory ľudí sú ovplyvňované z každej strany. Napríklad ani my, dospievajúci ľudia, môžeme nie vždy voľne a slobodne vyjadriť svoj názor alebo niečo pripomienkovať. Na jednej strane berieme ohľad na rodičov, učiteľov, kamarátov, na druhej strane cítime potrebu vyjadriť sa na základe vlastných predstáv.
Po narodení nás rodičia dávajú pokrstiť a „určujú“ nám tým náboženstvo. Kde je slobodná vôľa dieťaťa, že sa pre náboženstvo rozhodne na základe vlastného presvedčenia vo veku, kedy si bude rôzne veci ohľadom viery uvedomovať sám? V škole, napríklad na hodinách dejepisu, sa učíme fakty ako napríklad, že Hitler bol vrah a čo počas svojho pôsobenia spôsobil vo svete. November je mesiac, kedy oslavujeme výročie Nežnej revolúcie, pád komunizmu. Ako však my mladí ľudia vnímame komunizmus? Niektorí starší ľudia sú presvedčení o tom, že obdobie komunizmu bolo obdobím istôt a od iných počúvame o negatívnych stránkach, kedy človek nesmel voľne a slobodne vyjadriť svoj názor, bol prenasledovaný a súdený.
Kamaráti tiež vo veľkej miere dokážu ovplyvniť osobnosť človeka. Často dochádza k situácii, že chceme, aby kamarátovi náš názor páčil, a preto samých seba vlastne strácame a sme neslobodní. Teda pokiaľ nemáme vlastnú hlavu na krku. Dennodenne našu osobnosť ovplyvňuje množstvo faktorov, a preto je namieste položiť si otázku: Čo je sloboda?
Máme určitú slobodu a to takú, že môžeme ísť kam chceme a môžeme robiť to, čo chceme, ale len do určitej miery. Nuž, niekto nemá ani takú slobodu. Keď sa opýtam rodičov, čo vlastne môžem urobiť slobodne, odpovedia mi, že upratať alebo povysávať. Aha, super, tlieskam kreativite.
Podľa môjho názoru ľudia predsa len potrebujú niekoho, aby ich riadil. Ale nepáči sa mi, že názory mladých ľudí v mojom veku zostávajú nepovšimnuté len preto, že niekto povedal: „Ty ešte nemáš rozum, lebo si ešte dieťa.“ Lenže aj my mladí rozum máme a chceme sa rozhodovať slobodne! Podľa vlastných predstáv, s ohľadom na vlastné ciele a túžby.
Jana Šimaliaková 9.B
Sloboda...
Poznali tento pojem aj naši starí alebo prastarí rodičia? Zhoduje sa vnímanie slobody v súčasnosti s tým, čo bolo v minulosti? Na tieto otázky nie je možné odpovedať jednoznačne, ale dovolím si povedať, že pre našich starých rodičov určite neznamenala sloboda to, čo znamená pre nás. Poznali ju vôbec? Myslím že nie.
Netvrdím, že starí rodičia alebo generácia našich starých rodičov nemohla chodiť von, zabávať sa slobodne s kamarátmi a priateľmi, ale z ich rozprávania som sa dozvedela, že nemohli vyjadriť svoj názor, museli počúvať len určitý druh piesní, často nemohli pracovať tam, kde chceli, pokiaľ im to režim nedovoľoval. V minulosti si ľudia nemohli dovoliť slobodne cestovať, spoznávať krajiny, ktoré ich fascinovali, nakupovať v zahraničí. Boli kontrolovaní a keď nerobili veci, ktoré prikazoval niekto iný, mohli byť dokonca uväznení, zbavení slobody. My si takéto veci nevieme predstaviť. A ani nechceme...
Slobodný človek je ten, ktorý nie je závislý od niekoho iného, môže sa rozhodovať podľa vlastných myšlienok a názorov. Sloboda neznamená len to, že si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce, ale musíme si uvedomiť, že za rozhodnutia musíme niesť aj zodpovednosť. Stáva sa, že nezodpovednosť prináša človeku aj stratu slobody, na čo by každý z nás mal myslieť pri každom rozhodnutí.
Slobodu by sme si mali vážiť, lebo nie vždy bola samozrejmosťou.
Laura Roháčová 8.A
Čo pre mňa znamená sloboda?
Slovo „sloboda“ nie je len slovom a je súčasťou viacerých oblastí nášho života. Veľa ľudí z môjho okolia je presvedčených, že byť slobodný znamená, že si môžeme robiť, čo chceme. Podľa môjho názoru to nie je pravda.
Sloboda je synonymom veľkej zodpovednosti. Robím si síce, čo chcem, ako sa rozhodnem ja, ale,... ale za svoje slobodné rozhodnutia ponesiem aj následky. Sloboda znamená správne sa rozhodnúť, ale zároveň nebyť nútený správne sa rozhodnúť. Ak dodržiavam zákony, obmedzujú ma zákony. Ale mám možnosť voľby – môžem sa slobodne rozhodnúť ísť proti zákonu, práve tu sa ukazuje moja sloboda. Nie je som presvedčená o tom, že existuje absolútna sloboda. Keď si človek vezme lásku, ide tiež o určitý druh závislosti, v niektorých prípadoch neslobody. Ak sa s niekým zosobášim, stávam sa na ňom závislým. Ale túto závislosť si môžem slobodne vybrať.
Aj kresťania. Podľa Pána Boha máme konať dobro a budeme šťastní. Ale nemusíme. Môžeme byť šťastní, konať dobro, mať čisté svedomie alebo sa rozhodneme ísť inou cestou. Môžeme byť „nezávislí“, robiť si, čo chceme, piť alkohol, brať drogy, a tým sa vlastne staneme závislými na alkohole, drogách, a teda aj peniazoch alebo doktoroch.
17. novembra 2019 oslávime 30. výročie skutočnej slobody. Predtým sme boli ľudovo-demokratická republika, čiže sme boli podriadení diktatúre. Nikto nesmel počúvať to, čo chcel, pracovať tam, kde sám chce, mať to, čo chce...ani mať vlastný názor. Všetci sa „mali dobre“, „všetci boli zamestnaní“, ale iba tí, ktorí vyhovovali komunistickému režimu a nedovolili si oponovať. V tom prípade svoju slobodu strácali, boli mučení, ničení systémom, čo je v našom ponímaní nepredstaviteľné a nepochopiteľné.
Často počujem vyhlásenia ako napríklad: „...nemali by o všetkom rozhodovať v parlamente“, „nemali by sme žiť len podľa nariadení z ministerstiev“. Ale kto si tieto systémy volí? No predsa MY, slobodní ľudia.
Môžeme, ale nemusíme. My chceme. A v tom spočíva naša skutočná sloboda.
Veronika Vidová 8.A
Sloboda vo vzdelávaní...
Všade okolo nás počúvame o náboženskej slobode alebo občianskej slobode, pre nás je však veľmi dôležitou aj sloboda vzdelávania. Už Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku, z ktorej sa čerpá dodnes. Kladieme si otázku, v čom a do akej miery je školská dochádzka povinná. Alebo keby nie je povinná, koľko ľudí z nás by sa slobodne rozhodlo chodiť do školy a slobodne sa vzdelávať? Len tak, nie kvôli rodičom, starým rodičom, nátlaku... jednoducho kvôli sebe... pre seba.
Ako mladí ľudia berieme školu ako čosi povinné, nudné, nepodstatné. Ale je to názor väčšiny z nás alebo len tých, ktorí sa radi pridajú k davu len preto, že ľudia okolo tvrdia, že škola je „out“? Je síce pravda, že sú dni, kedy nám ide škola „na nervy“, hlavne učitelia v nej, predmety, učivo. Myslíme si, že nás oberá o drahocenný čas, ktorý môžeme venovať niečomu inému, prínosnejšiemu, ako je škola. Na druhej strane si uvedomujeme, že škola je súčasť tých oblastí života, ktoré nás ovplyvňujú možno viac, ako sme ochotní si pripustiť.
Keď sa ako deviataci rozhodujeme o budúcom povolaní a smerovaní na strednú školu, niekedy ani netušíme, akým smerom sa vybrať. Niektorí z nás si vytýčia cieľ už ako malé deti a snažia sa prispôsobiť svoje aktivity práve ich snu. Sú však aj takí, ktorí svoju cestu hľadajú celý život. Nehovoriac o cieli - ten sa možno neobjaví celý život, a tak blúdime bezcieľne a chceme v živote veľa dokázať. Keď nám však položia otázku, čo konkrétne dokázať chceme, nedokážeme odpovedať. Človek sa hľadá celý život a stane sa, že počas života si stanoví viacero malých cieľov. Ale myslíme, že je to v poriadku.
Už počas návštevy školy sa formujeme, sledujeme, aké predmety nám robia radosť, ktoré nám spôsobujú trápenie. Je dôležité si uvedomiť, že ľudia pred rokom 1989 nemali všetci možnosť si vybrať smer, akým ísť. Jednoducho im ho vnútili „iní“. Nehľadelo sa na reálne možnosti a nadanie človeka, pozornosť a dôležitosť bola kladená na to, z akej rodiny človek pochádza a aké má rodina politické presvedčenie. Pokiaľ bolo vyhovujúce režimu, dostal človek zelenú. Pokiaľ nie, opona padla. Nebolo to automatické, že sa ľudia vzdelávali, preto by sme si mali vážiť, že my tú možnosť máme.
Vážme si, že máme možnosť byť slobodní. Máme ju skutočne? Nie je aj v oblasti vzdelávania naša sloboda ovplyvnená rodičmi? Určite áno. Viacerí rodičia zabúdajú, že pre život nie sú najpodstatnejšie hodnoty, akými sú dobré známky v škole, ale to, či do svojho snaženia dávame maximum.
Vďaka učeniu môžeme byť viac slobodní, môžeme vyjadriť svoj vlastný názor, získavame rozhľad a učíme sa byť empatickí voči sebe a svojim blízkym. Od rodičov často potrebuje podporu a ochotu akceptovať naše vlastné sny, nie tie, ktoré si vysnívali za nás. Nevieme byť trpezliví a chceme mať všetko hneď, avšak každodenne sa presviedčame, že to nie je možné.
Je smutné počuť, keď dospelí náš názor neakceptujú len preto, že „ sme ešte deti a o živote nič nevieme“. Sme ochotní a pripravení sa učiť. Rodičia nám dali krídla a my sa chceme naučiť slobodne lietať. Len nesmieme z dohľadu stratiť cieľ... lebo by sme mohli zablúdiť!